Infinitive
bičevati
Supine
bičevatъ
L-participle
bičevalъ
Verbal Noun
bičevanьje
Participles
Active
| Past | bičevavъ |
| Present | bičuję |
Passive
| Past | bičevanъ |
| Present | bičujemъ |
Resultative
Aorist
| 1st sing. | bičevaxъ |
| 2nd sing. | bičeva |
| 3rd sing. | bičeva |
| 1st dual | bičevaxově |
| 2nd dual | bičevasta |
| 3rd dual | bičevaste |
| 1st plur. | bičevaxomъ |
| 2nd plur. | bičevaste |
| 3rd plur. | bičevašę |
Present
| 1st sing. | bičujǫ |
| 2nd sing. | bičuješi |
| 3rd sing. | bičujetь |
| 1st dual | bičujevě |
| 2nd dual | bičujeta |
| 3rd dual | bičujete |
| 1st plur. | bičujemъ |
| 2nd plur. | bičujete |
| 3rd plur. | bičujǫtь |
Imperfect
| 1st sing. | bičevaaxъ |
| 2nd sing. | bičevaaše |
| 3rd sing. | bičevaaše |
| 1st dual | bičevaaxově |
| 2nd dual | bičevaašeta |
| 3rd dual | bičevaašete |
| 1st plur. | bičevaaxomъ |
| 2nd plur. | bičevaašete |
| 3rd plur. | bičevaaxǫ |
Imperative
| 2nd sing. | bičuji |
| 3rd sing. | bičuji |
| 1st dual | bičujivě |
| 2nd dual | bičujita |
| 1st plur. | bičujimъ |
| 2nd plur. | bičujite |
Future
Etymology
1. Etymology tree
2. Proto-Slavic *bičь
3. Proto-Indo-European *h₂euh₁-der.?
4. Proto-Slavic *-ovati
5. Proto-Slavic *bičevati
6. From *bičь (“lash”) + *-ovati.
Verbs referencing "bičevati"
Czech
bičovat, Serbo-Croatian
bičevati, Serbo-Croatian
бичевати, Russian
бичевать, Polish
biczować, Macedonian
бичува, Ukrainian
бичувати.
Sample Sentences
Cognates
-